Zázračná (ne)všednosť

Autor: Martina Slneková | 23.6.2016 o 21:17 | (upravené 25.6.2016 o 2:56) Karma článku: 9,22 | Prečítané:  2571x

Pred 5 mesiacmi som sa stala matkou. Patrím medzi ženy, ktoré si na dieťa „počkali“, pretože som nemala úplne jasno v otázke materstva.

Vždy sa mi v hlave motala myšlienka, čoho všetkého sa budem musieť vzdať a čo všetko nebudem môcť robiť, keď budem mať dieťa...

Taktiež som nikdy nebola typ, ktorý by sa vyžíval v rutine. Robiť niečo dokola a zdokonaľovať to do úplnej perfekcie – nič pre mňa.

Lenže bábätko a materská – to vám je rutina ako vymaľovaná – nakŕmiť, prebaliť, pohrať sa, dať spať, uvariť, oprať, ožehliť a nakŕmiť, prebaliť, pohrať sa, dať spať, uvariť, oprať a ožehliť a.... život sa stane pomerne všednou záležitosťou. Na prvý pohľad. Aj mne sa tak javil. Mala som pocit, že sa zbláznim z toho, ako dokonale už viem prebaliť svoje dieťa.

Potom však nášho syna držím v náručí a on sa na mňa pozerá s onou príznačnou čistotou (aj šibalstvom, samozrejme) a bezbrannosťou a začínam chápať, prečo ľudstvo od nepamäti vyzdvihovalo rolu matky ako najdôležitejšie poslanie ženy.

Je to najvyššia možná forma pomoci. Do života vám vstúpi človek a zverí vám do rúk celú svoju existenciu. Kto by to bol povedal, že stať sa niekým, u koho druhý nájde bezpodmienečnú lásku a ochranu, bezvýhradnú vieru, že za neho budete bojovať do poslednej kvapky krvi, alebo absolútnu istotu, že každé vaše rozhodnutie bude v prvom rade v jeho záujme, môže byť tak obohacujúce a napĺňajúce. Je to pocit, ktorý „všednosť“ úlohy matky mení na čarovné momenty... a vôbec, snaha opísať ho slovami znamená degradovať ho na čosi pozemské.

Myslím, že nezištná pomoc je ten kľúč. Je odpoveďou na pocit prázdna v živote a odpoveďou na otázku, na čo som tu?

Vo svetle zážitkov, pocitov a úspechov, ktoré prežívam ako matka, sa mi moje doterajšie pracovné, športové alebo iné úspechy zdajú nedôležité. A myslím, že to neboli zanedbateľné výsledky.

Starostlivosť o dieťa je pomoc v „najnahejšej nahote“ – nesebecká, nevypočítavá, nezištná. Keď si spomeniem, kedy som v živote niekomu takto pomohla, bol to veľmi obdobný pocit.

Je to zvláštna paralela s každodenným životom, ktorý nám niekedy môže pripadať ako všednosť sama. Ale keď sa pre niekoho staneme absolútne pevným bodom dôvery, ochrany a náklonnosti, všedný chod čohokoľvek sa môže zmeniť na zázračnú jazdu... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?