O Človečine s veľkým "Č"

Autor: Martina Slneková | 1.4.2015 o 23:16 | Karma článku: 8,05 | Prečítané:  1040x

V sérii prijímacích pohovorov, ktoré som nedávno robila pre dve pomerne známe spoločnosti, sme obsadzovali stredné a vyššie manažérske pozície. Prihlásení kandidáti teda boli ľudia, ktorí to už po kariérnej stránke „niekam dotiahli“ a hľadali novú výzvu.  

Bolo nesmierne zaujímavé sledovať rôznorodosť uchádzačov, s ktorými som sa deň čo deň stretávala pri jednom stole, pretože práve pri obsadzovaní týchto pozícií som mala možnosť sledovať (asi viac ako kedykoľvek predtým), ako sú skutočné, hodnotné výsledky v živote a v práci človeka nádherné previazané s určitou „nepotrebou“ robiť „veľké ramená“.

Mala som tú česť stretnúť produktívnych ľudí, ktorí mali pre firmy, kde pracovali, ohromnú pridanú hodnotu, poznali svoj džob a dosahovali v ňom merateľné a overiteľné výsledky. Niekedy neboli práve dokonale upravení a nemali „dokonalú skladbu vety“, ale rozhovor s nimi bol ako svieži vánok v letnej horúčave. Boli inšpiratívni, zaujímaví, s dávkou zdravej pokory... . Nebolo ich veľa. Takýchto ľudí nenájdete na každom rohu, ale (ako vraví jeden známy svetový tréner pre náborových pracovníkov) „tak isto nenájdete na každom rohu olympijských víťazov“.

Ich „zaujímavým" proťajškom boli kandidáti, ktorí sa mi so svojimi veľkými ramenami takmer nezmestili cez dvere zasadačky J. Boli zväčša veľmi upravení a prezentovali sa bez chyby, ale nakoniec sme (dúfam, že spoločne) zistili, že tie veľké ramená nebolo až tak okolo čoho robiť.  U týchto ľudí mi okrem atribútov vyššie opísaných „olympionikov“ chýbala aj akási prirodzená ľudskosť a schopnosť (či skôr ochota?) vidieť hodnotu aj v iných, nielen v sebe.

Myslím, že skutočná hodnota človeka je v tom, že vidí hodnotu druhých a nepresadzuje sa cez nich, ale skôr ich akosi berie so sebou a necháva ich rásť. Možno je to aj skutočná hodnota manažéra, ale to je asi diskusia na dlhšie. Toto mi u oných „ramenatých“ uchádzačov chýbalo. Nechápte ma zle, myslím, že to niekam dotiahli vďaka vycibrenej schopnosti komunikovať a presadiť sa, ale akosi mi stále v hlave visela otázka, cez koľko mŕtvol?

Mená tých kandidátov, ktorí ma doslova očarili svojou „normálnosťou“, ľudskosťou a zároveň nesmiernym pracovným potenciálom si stále pamätám a myslím, že pre kohokoľvek musí byť i krátke stretnutie s nimi výzvou k tomu, aby sa viac snažil byť hodnotným človekom. Títo ľudia boli nádherným príkladom toho, že keď človek dáva, nemusí dokazovať (sebe ani druhým), že má hodnotu. Nepotrebuje mať značkové oblečenie, obrovské auto ani veľa slov, aby vedel, kto je. S takým človekom sedíte a viete, že na vás nič nehrá, že hovorí pravdu takú, aká je a nebalí ju do slov, ktoré z nej robia trochu „krajšiu pravdu“.

Jožo Ráž a Boris Filan to v Človečine vyjadrili asi najvystížnejšie: Tam nikto pred nikým sa na nič netvári, dvere sú otvorené. Čisté sú slzy aj víno v pohári, všetko je dovolené. Na mene nezáleží a ani na veku, nikto ti nepovie nie. Tu váhu má, len keď dáva človek človeku a každý to vie…”

Ďakujem za takýchto ľudí a podnetné stretnutia s nimi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?