Tragikomédia „HR manažéra“ (Manažérske historky časť II.)

Autor: Martina Slneková | 14.10.2014 o 7:33 | (upravené 14.10.2014 o 21:14) Karma článku: 8,09 | Prečítané:  2496x

Oblasť „ľudských zdrojov“ je bezpochyby dobrým námetom na manažérsku „tragi-komédiu“. V tejto oblasti sa mi viac ako v ktorejkoľvek inej osvedčilo brať veci "s nadhľadom". Veď posúďte sami... 

Oblasť tejto profesie trpí „prebujnelým názvoslovím“, ktoré je často pomerne zbytočné, o jeho nezrozumiteľnosti ani nehovoriac. Dnes už nemáme jednoducho „personálne oddelenie“, dnes máme HR, ktoré vedie HR manažér a zamestnáva ešte HR generalistu alebo HR juniora prípadne HR experta či HR business partnera... atď. atď.  

A toto všetko so sebou prináša zaujímavé situácie. Najmä ak ste človek, ktorý rád pomenúva veci jednoducho a do názvu inzerátu napíše len „hľadáme personalistu“. Vtedy máte veľkú šancu, že vám prídu na pohovor ľudia (nedávna skúsenosť) a budú sa vás pýtať, čo má byť vlastne náplňou ich práce, hoci ich životopis ohýba skratku „HR“ vo všetkých pádoch.

Poučená touto skúsenosťou a v nádeji, že „ulovím“ komplexného človeka, som teda pri druhom pokuse o nájdenie dobrého „personalistu“ uviedla do názvu inzerátu „HR manažér“.

DEŇ PRVÝ: Inzerát je vytvorený a používam ho ako prvé „sito“.  Snažím sa ho zostaviť tak, aby „odradil“ záujemcov, ktorí hľadajú len „výhodné alebo dobre znejúce miesto“, a tak okrem iného uvádzam: „hľadáme ľudí, ktorí majú preukázateľné výsledky v tejto oblasti“ a „čaká vás tvrdá práca, kde si odmenu a uznanie budete musieť skutočne zaslúžiť“.  

Do piatich hodín od zverejnenia mám v schránke tridsať žiadostí o prácu.

DEŇ DRUHÝ: Napriek tomu, že v inzeráte je vyslovene napísané „Neposielajte motivačné listy“, v mojej emailovej schránke sa ich  mrví ako mláďat v haďom hniezde. Prichádza ďalších takmer tridsať životopisov.

DEŇ TRETÍ: Sťahujem z portálu inzerát, ktorý mal byť pôvodne zverejnený 2 týždne, pretože týmto tempom budem o dva týždne čítať životopisy ešte medzi 2 a 4 ráno. Zvyšok prebieha „štandardne“ s občasnými prvkami SITKOMu...

Otvorím jeden životopis, kde uchádzač vo všetkých predchádzajúcich zamestnaniach pracoval ako umelecký kováč. Ale do nevyžiadaného motivačného emailu mi napísal, že sa uchádza o pozíciu HR manažéra, lebo ho zaujíma oblasť HR. 

Iný deň, iná situácia. Príde na pohovor pani okolo päťdesiatky alebo krátko po nej. Sedím oproti nej. Ak nemá nejaký zrakový problém, tak vidí, že som relatívne mladá osoba. Nie som zrovna čerstvý absolvent vysokej školy, ale taktiež nemám 50, ale ona mi napriek tomu so stoickým pokojom v hlase hovorí: „Viete, HR môže dobre robiť jedine človek s dlhoročnými životnými (zdôrazňuje nadvihnutím obočia) skúsenosťami. To nemôže dobre robiť niekto mladý.“ Neviem, či som dobre počula, a tak v hlave rekapitulujem: ‚To mi práve pani, ktorá odo mňa chce prácu, povedala, že ju zrejme nerobím dobre, lebo som mladá?

Neskôr v ten istý deň. Kandidátka: „Viete, ja som taká aktívna. Ja som kedysi sedela v robote aj v nedeľu! S tým ja nemám problém!“ Môj kolega pohotovo reaguje: „Nebojte sa, to vám vieme zabezpečiť!“

Na druhý deň. Pýtam sa kandidáta: „Čo je podľa vás výsledkom práce HR manažéra?“ Pánko trochu „majster sveta“ mi hovorí: „Pozrite sa, všetko je to o vzťahoch a ja mám oddelenie, kde mám super babenky a všetko je to o chémii.“ Chvíľku sa na neho dívam a uvažujem, či som položila až takú nepochopiteľnú otázku.

Iný pohovor, iný deň. Otázka na kandidátku: „Prečo sa uchádzate o túto prácu?“ Kandidátka: „Je v takom zariadení, že proste jednoducho a toto a ja musím naskočiť na vlak.“ Nepochopili ste? Nič si z toho nerobte, ani ja. :)

Týchto ľudí si aj napriek tomu vážim. Myslím, že tieto malé či väčšie faux pax sa udiali kvôli nejakej momentálnej indispozícii. Ľudia občas (niektorí často) povedia veci, ktoré tak nemyslia a ja viem, že nervozita na pohovore vie u človeka narobiť poriadnu paseku.

Nedá mi nespomenúť, že popri týchto úsmevno-neúsmevných situáciách sa našlo niekoľko kandidátov, ktorí boli ako „svieži vánok“ – bolo radosť s nimi sedieť a komunikovať, vedeli, kto sú, čo dokázali a čo chcú a nesnažili sa ma presvedčiť o veciach, ktorým ani sami neverili. Týmto ľuďom fandím a rada ich do zamestnania prijímam.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?