Tragikomédia "obchodného manažmentu" (Manažérske historky I.)

Autor: Martina Slneková | 2.9.2014 o 0:00 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  1785x

Stará dobrá latinčina hovorí, že „manažér“ je vlastne niekto, kto „dostáva do pohybu ruky“ (manus = ruka + agere = robiť, viesť, uvádzať do pohybu). V ideálnom prípade nielen svoje vlastné. Takže sme všetci tak trochu manažéri, možno až na politikov, lebo tí by sa mali skôr volať „stomagéri“ (stoma = ústa). Česť takmer neexistujúcim výnimkám.

Ale späť k téme. Podľa vyššie uvedeného je dokonca aj upratovačka manažérka! „Potvrdil“ mi to raz jeden inzerát – pracovná ponuka – kde bola táto funkcia (dúfam, že z recesie) honosne nazvaná „manažérka poriadku“. (Nič proti upratovačkám, za dverami môjho domova som takouto manažérkou aj ja.)

Raz som dostala vizitku, na ktorej bolo napísané Marta Sovalíková, „obchodný manažment“. Spýtala som sa slečny, čo to je za pozíciu, pretože som nevedela, čo si mám pod tým predstaviť. A ona mi nesmelo vysvetlila, že ona je vlastne obchodný zástupca, normálny obchodník. ‚Aha!‘ pomyslela som si a v duchu súhlasila s doktorom Vlachom, ktorý v excelentnom Saturninovi predniesol kritický preslov na adresu „obuvníkov“, z ktorých sa stala „výroba obuvi“, „maliarov“, ktorí sa premenovali na „návrhy, dekorácie, interiéry“ a krajčírov skrývajúcich sa za názvom „pánske módne salóny“.

Ale či už „obchodný zástupca“ alebo „obchodník“, tí, čo vykonávajú funkciu týchto titulov, majú môj obdiv a rešpekt. Viedla som nejakú dobu život takéhoto „obchodného manažmentu“ a môžem zodpovedne prehlásiť, že najmäkší „manažérsky“ chlebík to zrovna nie je.

Tak schválne, kto pozná všetky benzínové pumpy v regióne tak, že vie presne, kde na WC radšej ani nevkročí, kde si vypočuje všetky frustrácie obsluhy, kým zaplatí za jedny sušienky a kde vrcholom sortimentu chladiaceho boxu je Iced Coffee Mr. Browna a prísľub „gastronomického orgazmu“ poskytuje pochybne obložená bageta, pretože na nič iné zrovna nie je čas?

A kto najlepšie vie, aké to je pravidelne si ľahnúť do hotelovej postele a prepadnúť sa „dvadsaťtisíc míľ pod more“, alebo naopak mať pocit, že ste si ľahli na dokonale vytvrdnutú základovú dosku? Alebo si pomerne často "úplne dobrovoľne" vypočuť „nočné vysielanie“ páru zo susednej izby?

Obchodník dokonale pozná aj tento scenár: mešká na dôležité stretnutie, lebo „presvedčil navigáciu“, že on vie lepšie, kam ide. Potom na mieste určenia v zhone zaparkuje niekomu pred výjazdom z garáže, aby tam po návrate našiel stáť „milo naladenú“ pani domu, pre ktorú je každé úprimné ospravedlnenie len ďalší dôvod zvýšiť decibely. Nakoniec sa nad ním zľutuje mestský policajt, ktorý ma tiež len jedny uši, a uhulákanej pani povie, že dotyčný sa už asi 15-krát ospravedlnil a nech už teda „sklapne“. Potom si „vinník“ za to všetko ešte zaplatí tučnučkú pokutu a hurá za ďalším klientom. Nech žije „obchodný manažment“.

Aby to na cestách nemal až také veselé, tak mu spoločníka robia kríže, pomníky a sviečky, ktoré tam „s dobrým úmyslom“ postavili pozostalí, aby naši milí cestujúci obchodníci samozrejme pristupovali k jazdeniu „zodpovednejšie“. Aké pozorné!

Jazdenie má v obchodníckej branži ešte ďalšie „svetlé“ stránky – keď náš obchodník hrdina pristane v 25 kilometrovej zápche na D1 (Praha-Brno) a práve dopil 1,5 litrovú fľašu vody, má celkom smolu. (Ale uznávam, že muž obchodník to má v tomto prípade ľahké.) 

Ale to je nič v porovnaní s tým, ako si naozaj „užije“ u zákazníka, ktorého hneď ráno vytočili zamestnanci a o druhej poobede mu ešte stále „vyráža dekel“, hoci už pred ním sedí... kto iný, ako náš obchodník?

Našťastie, tento psí život obchodníka prestáva byť psím vo chvíli, keď ako umlátená plachetnica po dlhej nočnej plavbe v otrasnej búrke vpláva do obľúbeného prístavu (rozumej: firma zákazníka) a zaleje ju príjemné vychádzajúce slnko (rozumej: zákazník, ktorý mu vykročí v ústrety a priateľsky ho pozdraví), pohladí ho teplými lúčmi a urobí jeho deň šťastným (rozumej: zákazník povie, že je vďačný za dobrú spoluprácu a urobí ďalšiu veľkú objednávku).

A asi preto ešte stále niekto obchoduje, vďaka Bohu!

Život manažéra (na ktorejkoľvek úrovni) je občas tragikomédia v priamom prenose. Film na túto tému by sa snáď stal kasovým trhákom v kategóriách situačná komédia a v individuálnych prípadoch aj dráma alebo tragédia. Vždy asi záleží od toho, ako to náš "obchodník-mananžér“ berie. Nemyslíte?

Podobnosť udalostí a postáv v týchto historkách je čisto náhodná! A nabudúce snáď niečo o tragikomédii „personálneho manažéra“.  :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?