„Ty si fajn, teba využijem...“

Autor: Martina Slneková | 26.8.2014 o 0:00 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  1513x

Nadviažem na môj predchádzajúci článok o schopných ľuďoch. To, že je človek tvárny, šikovný a vie sa pustiť takmer do akéhokoľvek projektu, rýchlo sa zorientovať a dosahovať výsledky, je samozrejme v istom ohľade devíza, ale len vtedy, keď je ostražitý a hlavne odolný voči manipulácii.

Ak si takýto človek nie je vedomý vlastných cieľov, jeho schopnosti sa stávajú jeho pascou a nevyhnutne aj časovanou bombou, ktorá vybuchne – raz sa totiž prebudí a zistí, že väčšiu časť života sa išiel pretrhnúť a položiť dušu za cudzie zámery.

Ako k tomu dôjde? Okolo takejto „šikulky“ sa mihne niekto, kto má jasno vo svojich víziách, vie veľmi presne, čo chce. Bol by hlúpy, keby nimi nenadchol šikovného človeka, ktorý sa mu pripletie do cesty, a nezapriahol ho do svojho voza. A ida sa! Je o krok bližšie k presadeniu svojich zámerov. A čo kone v jeho záprahu? No, tie dostanú po ceste dobre napiť, najesť (v lepšom prípade) a občas ich očistí, aby dobre vyzerali. Ale okrem toho budú hlavne makať a ťahať jeho voz tam, kam potrebuje.

Neodsudzujem týchto „kočišov“ ani ich iniciatívu – myslím, že ich existencia a konanie sú opodstatnené, pretože mnohým ľuďom takto dajú zmysel života. Nie všetci sme totiž tí, čo si povedia, čo chcú a neochvejne za tým pôjdu.

Ale odsudzujem, keď takýto „kočiš“ natrafí na extrémne výkonného koňa, ktorý má očividne všetky fyzické aj charakterové predpoklady na dostihy, je nastrojený na dostihy a dokonca sa očividne snaží nájsť cestu k dostihovej dráhe, pretože cíti, že tam patrí, ale náš „podnikavý kočiš“ ho schmatne za opraty a milým slovom ho „presvedčí“, že rýchlo môže bežať aj v jeho záprahu.

Inými slovami, považujem za bezohľadné chytiť toto „zviera“ a namiesto toho, aby sme mu pomohli nájsť cestu na dostihovú dráhu, zapriahnuť ho do vlastného koča a bezostyšne ho využiť pre vlastné účely. Z dlhodobého hľadiska si takýto chytrý kočiš koleduje o problém, pretože jeho „super koník“ raz príde na to, že mu nestačí len rýchlo bežať a uvedomí si, že chcel predsa bežať na dostihovej dráhe a vyhrávať dostihy.

Určitú časť mojej práce tvorí personalistika a tento princíp sa snažím uplatňovať aj pri obsadzovaní pracovných pozícii. Sledujem kandidátov a pýtam sa ich, čo skutočne radi robia (po pracovnej stránke), snažím sa zistiť, čo je ich „dostihová dráha“. A pokiaľ pre nich nemám niečo, čo by sa jej aspoň približovalo, radšej neprijímam, pretože v skutočnosti nepomôžem ani sebe ani im.

V súkromí to nie je nič iné. Buď sú dvaja spolu, pretože jeden posúva druhého k tej jeho dostihovej dráhe a naopak, alebo je to nešťastné spojenie, kde jeden zapriahol druhého, aby pracoval na splnení jeho snov. Nakoniec sú nešťastní obaja. Príkladov je okol nás viac ako dosť, než aby som ich musela vypisovať, ale jeden si neodpustím. Známi, ktorých som dlho nevidela, ma na návšteve previedli po očarujúcom štýlovom dome na rozsiahlom pozemku s vlastným potokom a mlynom, s dvoma luxusnými autami pod prístreškom, prekrásnou terasou s prírodným bazénom, dvoma šikovnými deťmi a dvoma nádhernými psami atď. Po celú dobu prehliadky hovoril on. Ona nás potichu sprevádzala a s prívetivým úsmevom, ktorý skrýval množstvo nevypovedaného, prikyvovala. Iskra v očiach, ktorú kedysi mala, akosi pohasla.

Po ceste domov som uvažovala, čo bolo na celom tom „krásnom“ obrázku zle. Napriek všetkej tej nádhere okolo nich som z nich necítila skutočné šťatie. Myslím, že minimálne jeden z dôvodov bol, že som sa dívala na splnený sen jedného človeka – JEHO. Všetko bolo jeho vlastníctvo – psy, deti, dom, manželka... On si to tak vysníval a ona bola kdesi na začiatku „zapriahnutá“ ako vyhovujúci kôň. Nemierim proti mužom, v mnohých rodinách je to naopak.

Uvedomila som si, že musím nechať ľudí nájsť si svoju cestu a podať pomocnú ruku tým, ktorí s tým chcú pomôcť. Ale zneužiť dôveru a natlačiť niekoho do niečoho kvôli vlastným účelom? No neviem, „držím palce“ každému, kto takto funguje. Nemyslím si, že to je cesta k šťastiu kohokoľvek zúčastneného.

Predstavte si, že stretnete niekoho, kto vypočuje, kam máte v živote namierené a nepôjde proti vám, nebude sa vás snažiť nasmerovať inam. Práve naopak – dokonca vás svojím postojom či povzbudením postrčí smerom k vašej destinácii... Nebolo by nám v živote o kus lepšie?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?