(Ne)žijeme cudzie sny?

Autor: Martina Slneková | 8.7.2014 o 22:44 | (upravené 11.7.2014 o 18:02) Karma článku: 7,40 | Prečítané:  941x

Už nejakú dobu si uvedomujem, že život každého z nás by mohol byť scenárom filmu, pri ktorom by sa zrejme nenudil ani najnáročnejší divák. Ale myslím, že podmienkou by bolo správne dosvietiť scénu, vylepšiť farby a doplniť veselú alebo dramatickú hudbu, podľa toho, aký by sme chceli vytvoriť zážitok...

A o to presne ide. Romantiku som mala v mysli vždy uloženú približne takto: západ slnka, palmy, pláž, príjemná hudba, dvojica; prípadne: horská chata, vonku sneh a zamrznuté jazero, vnútri krb, kožušina pred krbom, hudba, víno, dvojica a podobne. Rozmýšľam, kde som to asi tak vzala... Úspech bol niečo takéto: dobre oblečená, v dobrom aute, finančne nezávislá, na dobrej pozícii v stabilnej firme (ideálne vlastnej)... a tak ďalej. A toto som kde nabrala?

Asi by som našla zopár ďalších „základných životných pojmov“, ktoré mali vcelku jasné kontúry a podľa týchto kritérií mi môj život samozrejme prišiel veľmi prozaický a vždy som mala pocit, že som „nič nestihla dosiahnuť“ a nezažila som nič „výnimočné alebo skutočne romantické“. A tento pocit ma prenasledoval až donedávna...

Sedela som v tráve pri rybníku v parku jedného prekrásneho západočeského zámočku. Slnko zapadalo, príroda naokolo mala všetkých „päťdesiat odtieňov zelenej“ (nečítala som, ale názov je populárny), žiadny saxofón, ale autentický koncert okrídlených umelcov, ktorých mená nepoznám, pretože nie sú na youtube. Dvojica? Nechýbala. Kačice na rybníku sa nechávali slastne hojdať vlnkami z príjemného vánku. Mala som vnemy vyladené na maximum a pomyslela som si „toto je romantika“.

Premietanie v surovom stave, priamy prenos, žiadna post-produkcia. Nikto nič neprikrašľuje hudbou ani tomu nevylepšuje farby. Žiadna dramaturgia, žiadne „zbehneme to ešte raz a dajte do toho viac vášne“.

Mám výbornú prácu, ktorá ma baví, skvelú rodinu, s ktorou je sranda a sme si navzájom oporou, a stretla som muža, ktorý ma objíme, aj keď práve umývam riad v kuchynskej zástere a asi nevyzerám najvábnejšie. Rána, keď sa vedľa neho zobudím a pritúlim sa k nemu považujem dnes za naj-romantiku. Keby tomu niekto pridal „tú správnu hudbu, svetlá a farby“, obecenstvo by to vypískalo ako gýč. Netreba k tomu nič. Len to vidieť vlastnými očami. Je to síce bez perfektne postavenej a vyšperkovanej scény, ale je to NAOZAJ.

Chcem len povedať, že možno prežívame v živote veci, ktoré sa nevyrovnajú žiadnej presladenej scéne z filmu, a ani o tom nevieme, pretože propaganda o tom, ako vyzerá „platný“ splnený sen alebo plnohodnotný zážitok nás „šróbuje“ do určitých predstáv a latky občas kladie dosť vysoko. Ale kto vlastne povie, kedy je to plnohodnotné pre mňa?

Myslím, že som sa na svoj život dlho pozerala cez rôzne cudzie oči a štandardy, ktoré mi niekto podsunul. Nezbavujem sa zodpovednosti za to, že som ich prijala a posudzovala podľa nich hodnotu môjho života a zážitkov. Ale, „game over“, hra skončila.

Teraz žijem vlastný HOLLYWOOD. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?