Život (nie) je pes

Autor: Martina Slneková | 2.7.2014 o 12:01 | (upravené 30.8.2014 o 9:12) Karma článku: 9,19 | Prečítané:  2489x

Pár myšlienok o tom, ako nám život (ne)dáva to, čo chceme. Niektorí asi nebudú súhlasiť. Pred pár rokmi by som nesúhlasila ani ja... .

Už dlho som  uvažovala nad založením blogu. Dokonca som išla na workshop, kde nám milá a energická Henrieta Holubeková dala tipy, ako na to. Mala som plný počítač a hlavu tém. A stále nič. Nevedela som sa k tomu „dokopať“. Chýbal povestný impulz, kopanec, pravý moment, správny čas, inšpirácia, motivácia, múza... neviem ako všelijako to ešte voláme.

Dnes som nabúrala s autom. Na prístavnom moste som obdivovala, aký máme krásny Dunaj, zatiaľ čo iní šoféri šoférovali (nebojte sa, nepíšem z nemocničného lôžka a auto je dokonca pojazdné).

Keď som si po chvíli zrovnala hlavu, emócie aj adrenalín, rozhodla som sa, že nastal deň „D“ (alebo skôr „B“) na spustenie môjho blogu, ktorý by mal byť o „pohľade na život s nadhľadom“.  Niežeby som toho bola za každých okolností schopná, ale občas sa podarí.

Počas života som pomaličky dospela k názoru, že človek má len to, čo chce mať a nemá, čo nechce mať. Aká banálna, jednoduchá veta, že? Tejto „filozofii“ sa dá celkom dôverovať, kým hovoríme o všetkých dobrých veciach, ktoré sme chceli a máme ich.  Máme prácu snov, auto snov, máme muža alebo ženu snov, máme motorku snov, máme dovolenku snov (najlepšie každý rok), počítač alebo bicykel snov, v zime máme snow... :)

Ale čo problémy, ktoré máme v rodine, v práci? Čo ten debilný sused alebo suseda, ktorých máme? Čo všetky zdravotné problémy, depresie, autonehody – to ich akože máme, lebo ich chceme mať? (Toto je pokus o rečnícku otázku. Obyčajne sa na ňu neodpovedá, ale ja sa chystám jednu skrytú odpoveď podsunúť, tak pozor.)

Už zopár mesiacov sa pohrávam s myšlienkou dať si prelakovať auto, ale váhala som, či tú investíciu urobiť. Mám písať ďalej a vysvetľovať, prečo mám (odkedy nad tým uvažujem) za sebou už druhý „ťukes“ a veľmi nenápadne poškodený lak tak na dvoch tretinách plochy auta? A že obľúbené pero, ktoré pred troma týždňami záhadne zmizlo, a ja som ho v mysli stále hľadala, sa po náraze vykotúľalo na podlahu u spolujazdca? A že... .

Pred dvoma rokmi som si pri umeleckom prelete cez riadidlá motorky zlomila kľúčnu kosť.  Nejakú dobu predtým som pomerne často myslela na to, že by som si potrebovala „oddýchnuť od práce, od ľudí, od všetkého“. A „podarilo sa“. Musela som ísť do nemocnice, na operáciu, potom ležať, na počítači som veľa písať nemohla. Mohla som len čítať knihy, ležať, pozerať filmy.

Myslíte, že som dnes po nehode na moste, alebo keď mi na pohotovosti pred dvoma rokmi dávali čerstvo zlomenú kľúčnu kosť „na pôvodné miesto“ a ja som omdlievala od bolesti, mala pocit, že mi život dal, čo som chcela?

Pri pohľade do spätného zrkadla, keď si, ako sa vraví „nalejem čistého vína“ (sama so sebou, veď kto už len chce počúvať moje seba-reflexívne výlevy), prídem vždy na to, ako som aj negatívnu vec vlastne chcela. Vždy slúži nejakému účelu – chorému alebo dobrému. To je jedno. Píšem len o dvoch prípadoch. V zbierke ich mám desiatky. Už viem, že mám len to, čo chcem. Život nie je pes. Dá mi, čo chcem. (A vôbec, čo je to ten život? Nie je to náhodou nejaké „kto“?)

Teraz som si asi poriadne zavarila. Myslím, že sa so mnou mnohí pohádajú buď v duchu, alebo v diskusii (možno si ma niekto vyhľadá, aby mi to „vysvetlil“). Viem si predstaviť, že mnohí nemajú odpoveď na to, prečo majú choroby, príšerné vzťahy alebo prečo sa práve im stala životná katastrofa. Ani ja tú odpoveď nemám. Každý si ju musí nájsť sám. Steve Jobs hovorí o svojom vyhodení z Apple: „Vtedy som to nevidel, ale ukázalo sa, že vyhodenie z Apple bola najlepšia vec, aká sa mi kedy mohla stať.“ Predpokladám, že odpoveď teda našiel.

Ja nemám pre nikoho odpoveď. Možno mám len „mini-recept“, ako si ju sám za seba skúsiť nájsť. Dôležité upozornenie číslo jedna: niekedy to nie je ľahké.  Dôležité upozornenie číslo dva: kým sa vám neuľaví, nenašli ste pravý dôvod. Dôležité upozornenie číslo tri: často je to príšerná somarina.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?